Našu chovateľskú stanicu zakladala sučka farby čiernej Biki Šedý Blesk ( nar. 18.2.1991) od pána Hofmanna zo Senice. Bola to vysnívaná sučka, dlho hľadaná, pretože na Slovensku sa chovalo v tom čase celkom asi 2-3 jedince čiernej farby.

Biki bola sučka iba 30cm vysoká, nemeckého typu a na výstavách sme väčšinou dostavali hodnotenie „veľmi dobrý“, len na klubovkách „výborný“ bez titulov. Aj napriek tomu som sa rozhodla sučku uchovniť a požiadala som o chránený názov chovateľskej stanice. V roku 1994 mi FCI uznala názov chovateľskej stanice „Bikin dvor“ a následne na to som obdržala z  SKJ potvrdenie o chránenom názve mojej chovateľskej stanice. Biki som úspešne pripustila. Z toho spojenia sa narodili dve šteniatka, sučky. Biki medzitým prekonala zápal maternice, takže už nikdy nemohla mať šteniatka, aj po úspešnom párení. Sučka mi uhynula v decembri roku 1996. Kedže som stále uvažovala o druhej sučke, v januári ´97 som sa skontaktovala s českou chovateľkou bradáčov p. Stikarovskou, ktorá ma vyrozumela o šteniatkach p. Hofmanna v Liberci. Bez váhania a bez porady s manželom som si zajednala sučku, ktorú dňa 1.3.1997 manžel priviezol domov. Bola to sučka Trixie Queen z Hofjaru, ktorá od malička milovala výstavy, úpravu srsti a nádherne sa vedela sama predvádzať na výstavách. Zaslúžene sme dosiahli tituly ako Šampión krásy Slovenska mladých a Šampión krásy Slovenska. Po  „A“-čkovom vrhu sa Trixie trochu zmenila – pribrala, preto som ju už na výstavách neukazovala, ale atmosféra výstav mi chýbala. Preto som si z „B“ vrhu nechala sučku Black Lady, ktorá úspešne šľape v matkiných koľajách. Keďže, úspešný chovateľ v každom svojom vrhu vidí nejaké výnimočné šteňa, určite si ešte nejakú sučku nechám, aby pokračovala a držala línie v mojej chovateľskej stanici.

Pretože som vždy chovala iba bradáčov farby čiernej, rozhodla som sa po dohovore s rodinou, že si zaobstaráme aj sučku malého bradáča farby čiernostriebornej. Stalo sa ! V septembri roku 2006 do našej chovateľskej stanice pribudla sučka, ktorá bola importovaná so susedného Polska. HESI, ako ju familiárne voláme, sa bez problémov začlenila do našej psej rodinky. 

A na koniec? Aj napriek tomu, že som sa vždy zaprisahávala, že malý koreniaci v mojej chovateľskej stanici nikdy nebudú, už to nie je pravda. Nikdy nehovor nikdy !!!  :o)